Ako sa nám žije v Spišskom Podhradí

Volám sa Zdenka a bývam v Spišskom Podhradí. Pochádzam z troch súrodencov. Keď som mala 10 rokov, prišla som o otca. Zo začiatku sa nám žilo ťažko, lebo ocko sa o nás vediel postarať.

Teraz chodím do základnej školy a keď z nej vyjdem, chcela by som sa ísť učiť do Spišských Vlách na odbor kuchárka, to by ma bavilo. Moja mamka nepracuje, lebo sa stará o nás troch. Nemáme sa tak jako pri ockovi, ale je dobre.

Ja keď mám voľný čas, chodím tancovať a baví ma aj spev.

Ja by som chcela zmeniť nasledujúce věci v Spišskom Podhradí: aby tu bolo viac zábavy a pamiatok. A aby tu bolo viac miest pre šport pre Rómov, aby ich nevyháňali z ihrísk.

Takisto vždy vravím svojim rómskym kamarátkám, aby sa nesmiali z bezdomovcov, lebo aj im sa to môže prihodiť.

Zdenka Zezulová

Volám sa Dominika, pochádzam zo Spišského Podhradia. Som z deviatich súrodencov, chodím na strednú odbornú školu v Krompachoch na odbor kuchárka.

V meste, v ktorom bývam je veľa kultúrnych pamiatok, ale nedostatok pracovných ponúk, čiže ani moji rodičia nepracujú. Napriek tomu študujem, aby som neskôr získala zamestnanie. Svoj voľný čas využívam tak, že sa stretávam s partiou ľudí, ktorých mám rada.

S Rómami si rozumím dobre. Mám kamarátku Rómku, dobře s ňou vychádzam. Anita je Rómka, na ktorú sa dá spoľahnúť.

Čo sa mi v mojom meste páči a čo by som v Spišskom Podhradí zmenila? V mojom meste by som rada zmenila alkoholikov a bezdomovcov – aby sa nimi niekto zaoberal, napríklad mesto, alebo MVO. V mojom meste sa nikdy nekonajú zábavy. Chýbajú tu verejné ihriská, aby tam mohol ísť každý bez akýchkoľvek predsudkov.

Mám pocit, že v mojom meste je veľa rasizmu. Nechcú Rómov púšťat do barov, podnikov, ale Rómovia pritom majú dobré správanie.

Moje dlhodobé cieľe sú – dokončiť školu, zamestnať sa a zarábať peniaze.

Dominika Doláková