Ako a prečo som začala chodiť na strednú školu?

Voľám sa Denisa Billá, mám 20 rokov a som z Petrovej.

Študovať som sa rozhodla sama, bez toho, aby ma do toho niekto nútil. Bolo to pre mňa dosť ťažké, lebo som nemala dostatok financií na moje štúdium, ale vždy som si nejako našla aj na cestovné aj na knihy. Som z dosť skromnej rodiny, moji rodičia sú nezamestnaní, ale stále mi pomáhali ako len mohli, aby som bola spokojná s tým, čo mi môžu dať.

Okrem mojich rodičov mi v tom zo začiatku nikto nepomáhal. Potom, keď som pokračovala ďalej, tak som mala aj štipendium. Stále sa mi darilo niečo si našetriť, aby som mala pre prípad, že moji rodičia by mi nemali z čoho dať.

V mojem triede som bola sama Rómka a bolo to pre mňa zpočiatku dosť ťažké, lebo som nebola zvyknutá byť sama medzi bielymi. Niekedy sa aj vysmievali Rómom, ktorých videli z okna, keď išli po ulici. Ja som ich iba počúvala lebo som sa bála niečo povedať. Potom, keď sme sa už spoznali, tak boli iní, nevysmievali sa už predo mnou, lebo vedeli, že sa pritom necítim dobre. Potom som si už našla aj kamarátky a bolo to celé lepšie.

Niekedy som mala také pocity, že som už chcela moje štúdium aj ukončiť, najmä pre nedostatok financií. Ale stále som si v sebe hovorila, že sa nevzdám. Moji rodičia si aj požičiavali peniaze, keď mi sami nemohli dať, lebo videli, že sa trápim a že chcem tú školu dokončiť. Hoci mi dievčatá hovorili, že aj tak z toho nebudem nič mať. Pomáhali mi aj rôzne školenia Člověka v tísni, na ktorých som sa zúčastňovala.

Dosť ťažko som to zvládala, ale nakoniec som to zvládla a úspešne som zmaturovala.

Tým by som chcela ukázať, že aj ľudia, ktorí sú z nemajetných rodín môžu vyštudovať školu a že na úspešné ukončenie strednej školy nie je potreba až tak veľa financií. Stačí iba chcieť!

Denisa Billá, Petrová